Lili

Prázdnotou zadymený bar

dívaš sa na mňa očami
aké majú len bábiky
a nevyčítam ti
plastovosť

špúliš čerešňové ústa
na mliečnej tvári
a dúfam že sa neposeriem
než dôjdem domov


myslíš že si silná
a napriek tomu sa bojíš
vrátiť domov
medzi steny
rozbité hlavou

tak prekrásnou hlavou
odletujúcou od dlane tyrana

možno potrebuješ zachrániť
no nemám dosť síl
prestať v tom najlepšom
pretože krv
mi chutí

a mohla by byť aj tvoja


aj keď chceš aby som ťa uhryzol
ostávam mierny

netušíš čoho som schopný
keď odložím krídla



chcela by si so mnou letieť preč
no ťarcha tvojej adresy
sa nedá vytrhnúť zo zeme

tak aspoň spolu pijeme
a fúkaš na mňa dym
čo ťa vraj nezabíja
a chutí po čokoláde
ktorú nesmieš

zaplatíme za zámienku
byť spolu
a vylezieme po schodoch
späť medzi ľudí


trasieš sa od zimy
ako bezbranné vtáča
vypadnuté z hniezda
do tlamy dravca
a zrazu je mi to všetko
ľúto

že sme ľudia



si tak zraniteľná
aj keď ponúkaš nezničiteľnú
vagínu


nechávam na sebe pozlátko
a nejdem k tebe domov