Prichádzať o rozum

Cudzinec vo vlastnej hlave vie
že lieky nie sú osobnosť
a bolia
ako kazajkou istený jazyk

z rozhryzených pier
unikajú polámané pazúry slov
čo kedysi znamenali svet
no aféry umu
už nie sú v móde

všetko je preč

v žalúdku chladných tieňov
stojí stôl
s rozškriabaným chrbtom
od hrotu pera
a nezahojí sa

premieta svoje jazvy
do spomienok
keď bol ešte život ochotný
zniesť svetlo v hlave
kde ako predávačka zápaliek
mrzne mozog
a z úst zahalená do pary
uniká duša

ostatní tancujú

o básnika menej