Nemám srdce

Ostal len biedny kraj

po kopytách
nemilosrdných koní
čo s istotou precválali
krajinou ruží
sa všade váľa už len
rozkopaná zem

v hladnej doline

na mieste
kde sa stretávala láska
so sklamaním

na mieste
kde sa vošla aj
záchodová misa
a každý kto prišiel
so sľubom vernosti
sa tam už rovno aj
vysral

***

keby bolo aspoň zlomené
roztrhané
čierne
no ostala len diera
ako po vyrezanom nádore
a už ani krv netečie

nezabudnutiu na lyžici pulzuje
o jedno srdce viac
a snáď sa nezadrhne

mne nechýba

žijem krajšie

***

bavím sa na tom
ako týrajú zvieratá

ako sa opustené psy snažia
smutnými očami
vydierať slabomyseľných

ako pri cestách oplakávajú
mrtvoly v kombinézach
a stavajú im zbytočné pomníky
z kameňa
kríža
a sĺz

ako sa rozchádzajú
dlhoročné páry
a čím viac modrín a kriku
tým sa mi lepšie zaspáva
aj keď nikdy nespím

ako uplakané deti
stoja v noci bosé pred dverami
a čakajú až matka
s pohľadom krkavca
vytriezvie

ako sa ranení snažia doplaziť
do bezpečia
no pomoc je príliš ďaleko

ako sa chorí snažia dostať
do života
aspoň cez zadné dvere
no pod krkom ich drží čas

ako znásilnené panny
vykašliavajú sekundy strachu

ako z truhiel nikto nevstáva
aj keď sa v stredovekom rytme
okolo tela modlia
naivní pozostalí

ako mojim bývalkám
rozožiera kyselina tvár
a lebku deformujú letiace kamene

bavím sa aj bez hudby
spevu
umenia
a stačí mi pravidelný
výplach žalúdka
rumom

tancujem s bolesťou v rukách
a tešia ma sklamania
pády
choroby
postihnutia
nevedomosť
neprebudenia
bratovraždy
a krv iných

teší ma všetko
s odznakom zla
na hrdej hrudi
a naťahujem ruky k prežitosti
zabiť

užiť si chvíle bez srdca
a nikdy ho už nenájsť

viac mŕtvy už byť nemôžem