Ta naša malá Amerika

Já strčil som čumec do tej nory,

to abych im pozriel´ na bachory.

Na doske mobily, karty aj prachy,

keď som to uzriel, tak prděl som strachy.

Ja chapem straky, že majů zlato,

sú už tak učené od dětstva na to.

Však títo maníci, ak počujů reč,

Ák není to rómština, tahajú meč.

Oni štátem sú hájený, šak iba ich menšina

a od tých dob podivných sa nechodí do kina.

Do parku nemóžeš s milú už večerom,

Abys ich nepotkal s brůsenou sekerou.

A auta polišou proplúvaj ulice,

na dverách reklamy, sundané čepice.

Výplaty bohovské, tak úsmev na tvári:

„Čo sa ti nepáčí? Chceš skončit v žaliari?