Veštba z dlane

Ak som sa z nej nepomiatol
vyveštiť si z dlane dám
na chrbte prinesiem cimbal
nezverím bôľ klávesám

jej hrdosť je ten ôsmy div
sveta, nárok má na obdiv
je tou, ktorá má to zhora
horľavý som napodiv

ak ma blesk aj nepodpáli
pery, čo ma nebozkali
vymaľujem v tom ošiali
tvorivý mám zápal

na palete červeň zhára
čardáš sa o krv postará
nadivoko krivky čmára
po dychu zalapal

ak je srdce samý šrám
utíši ho, čo načmáram
naň, ja nič jej nevytáram
prehluší hlas cimbal

tisíckrát! Tanec je môj brat
hudba sestra, od maestra
cigánskeho z puszty, hraj!
Z rezerv ber, na krytie strát