Osamelému

Blúdiš svetom
ako oči za viečkami
človeka v drogovom opojení

čas si s tebou nerobí vrásky

na zbytok života sadá smútok
ako prach v izbe zberateľa
ktorý nepozná telesné teplo
a jediné objatie ti poskytuje tma
keď opätovne zaškrtíš
škodoradostnú žiarovku

opájaš sa cudzím dymom
z fajky mieru so šťastím
ktorú fajčia spokojné páry
aj keď ich vzájomná oddanosť
je špinavá
ako nechty tuláka

ani nevieš
či im máš tú vzájomnosť závidieť
a tak netúžiš po spoločnosti

tak veľa by si mohol zo seba dať
niekomu živému
no žiješ vo svetle displejov
a obrazoviek

je to bezpečnejšie pre tých
čo s tebou prídu do styku

aj keď ťa vraj samotka napravila
vždy sa ti stoporí nôž
keď vidíš obnažené hrdlo

a nevadí ti to