Samovražedný svet

Všade sa umiera
vlastnou rukou

ako pokrčený zdrap papiera
s nevydarenou básňou
ležia vedľa stromov kusy plechu

pozlátko obaľujúce
plnku z ľudských pozostatkov

záchranári vedia
že sa už na miesto tragédie
nemusia ponáhlať
aj keď sa občas ešte na vraku
pri príchode
točia kolesá



čepele bez vlastného názoru
prerušujú spojenia tepien
a ostávajú ležať
vedľa ochabnutej ruky
vo vani

málokedy sú ale dvere
zamknuté zvnútra

možno náznak nádeje

márny



z okien a zo slučiek
pršia ľudia

po prietrži mračien
v hlave plnej depresií
povrazolezcom visia nohy
a na chodníkoch sa tvoria
kaluže z krvi a mozgu

hneď vedľa nábojníc



úlomky kostí
a zdrapy červeného mäsa
lemujú koľajnice
po zásahu radlicou

cigánske deti na mieste nehody
hľadajú cennosti



po otrave černejú končeky prstov
ako starým narkomanom
a do svalov putujú kŕče
s definitívnou platnosťou

kým životné funkcie
neprestanú udržiavat človeka
v nešťastí


čo už

smrteľné postele nie sú
monopol