Keď si hlupák, tak si hlupák

Hovoril si ľuďom veci ktoré si nikdy nemal vysloviť,
ona je nezastaviteľná,
vždy bdelá a silná
a ty si chudák čo lezie do zadku oslovi.

Vždy za tebou stála, vždy sa ťa zastala,
no teraz keď sa potkla a spadla, ostala sama.
Vždy ti pomohla pri tvojom páde,
dávala ti silu aj keď nemala z kade.

Držala ťa nad vodou keď si sa začal topiť,
no teraz keď je rad na tebe, necháš ju sa utopiť.
Hanba padá na tvoju stranu, ona je čistá,
Kým ty sa váľaš v špine, zisťuješ že tvoja budúcnosť je nie je až taká istá.

Hovorí sa že čo dáš sa ti vráti,
a tvoja šanca na nápravu sa pomaly kráti.
Karma vypláca vždy svoje dlhy
a tie ktoré má u teba sú veľké sťa púšte duny.

Dúfam že vieš, že zomrieš sám všetkými opustený,
svojimi deťmi zahanbený.
Gratulujem tvojmu svedomiu,
že dokázalo udržať tú blbú predohru.

Gratulujem tebe že už nie si súčasťou jej života,
žiadny lesk a žiadna novota.
Ona ti pomohla spoznať svet,
zastala sa tvojej pravdy aj keď nebola taká pravdivá.
Ty si jej nedal ani kvet,
predstava že nie si na vine je taká klamlivá.

Ona má tvoje číslo, no nevie sa ti dovolať,
ty máš jej číslo a vždy keď si bol v úzkych nebál si sa jej zavolať.
Lenže opustil si ju,
pozri sa na ňu
a povedz že ti to je ľúto.
Môžeš sa snažiť obnoviť to puto,
no ona nezabúda, odpúšťa
ale je si vedomá činov ktorých sa kto dopúšťa.




Ty si len zrnko špiny za jej nechtami,
tváriš sa ako keby si mal možnosť vyberať si medzi jachtami.
No všetci vieme že už nemáš nič,
si len zastaraní gýč.

Ona bojuje o svoju česť,
bojuje o prežitie, je jej jedno ako veľmi si dorantá päsť.
Ty sa len schovávaš v piesku, pretože sa bojíš,
všetci dobre vedia že už za nič nestojíš.

Kým ona pri tebe stála
ty si ju opustil.
Kým jej srdca fakľa stále tlala,
tvojej oheň sa už udusil.

Nebuď prekvapení keď ťa všetci odvrhnú,
keď oči z teba odtrhnú.
Nestojíš im za pohľad,
dúfajú že už nebudeš ani na dohľad.

Nesklamal si len ich ale hlavne ju,
všetci by chceli sa podobať na ňu.
Chceli by byť silný a zdatný,
no vedia že to nejde,
ty si však len po pozornosti hladný,
a to ti len tak ľahko neprejde.

Kým ty si sedel a ohováral jej česť,
ona sa dostávala vyššie,
keď si ju uzrel bál si sa že v tvári ti ostane jej päsť,
no ona už nechce klesať nižšie.

Kým ty si dýchal ona sa dusila,
kým ty si chodil ona nevládne ležala.
Ale toho už je koniec,
karma vždy zazvoní na konca zvonec.

Tebe sa čas kráti rýchlejšie ako jej,
pretože ty si bol jediný kto si uťahoval z nej.
Ona však nebude tá kto ti to vráti,
nie, na to už je príliš vysoko.
To ja bude ten kto ti život skráti,
a pochová ťa veľmi hlboko.