Prilákalo ma sem svetlo
keď za oknami bola noc
priestor rozozvučali tóny
z každého kúta sála vôňa
kaviarne
ktorá nikdy nezatvára
Po šachovnici dlaždíc
rozdelených na deň a noc
sa neustále pohybujú ľudia
prichádzajú a odchádzajú
nasýtení pocitmi
letmo
i intenzívne sa dotýkajú
alebo len tak čakajú
či si niekto prisadne.
Občas zaplatím za to
čo som si neobjednala
káva nie je vždy chutná
ale vo vzácnych chvíľach
keď sa darí
skôr než sa opäť pozriem
do prázdneho pohára
vychutnám si jeho obsah
keď je čas
i obrazy na stenách
prostredie sa rýchlo mení
občas ma skľúči predstava
že budem musieť odísť
uvoľniť miesto inému
na šálke ktorú držím
nezostanú po mne
ani otlačky prstov
vtedy s obavami pozorujem
ako sa do okien neodbytne
tisne nekonečný vesmír.