Spálenisko

Hlboké ticho chladných stien
preruší polnočných zvonov hlas
čierna tma prázdny tieň
zrnká piesku odmerajú čas.

Zrnko po zrnku pomaly zhynie
čas v sede živý umiera
kvapka so slzou splynie
drahá v diali, hlavu o ruky opiera.

Utekám myšlienkami do sna
žiadny jasný cieľ
netužím zobudiť sa do dňa
skončil posledný diel.

Spája nás už len mesiaca jas
vetrov spev, práve on
rozľahlým poľom nesie čistý hlas
náš polnočný zvon.