Milá mama

Viem, že chceš, aby so,m bola o.k a to hneď.

Viem, že ti prídem ako zvädnutý kvet.

Pochop ale, milá mama,

ľúbim ťa a mám ťa veľmi rada.

Mám však z teba zároveň aj strach,

strach je odvahy vrah.

 

Si aká si a ja ťa nemám právo meniť.

Viem však  ,že Boh chce to, že my dve sa máme zmieriť.

Nikdy nebudem dokonalá,

som krehká osoba, čo ľahko padá, no silná zaroveň.

 

Potrebujem veľa podpory, ale aj slobof´dy.

Neviem počúvaať na slovíčko.

Ale kto vie?

Robiť všetko tak ako sa mu povie...

 

Nikdy som nebola celkom O.k

Občas mám v živote riadny hokej.

Prosím aspoň trošku skús ma pochopiť a priateľkou mi kusok byť.

 

Vtedy je život ľahší, keď sme k sebe milší, veselší, sladší.

Aj problém je vtedy menší.

Nikdy som nerobila naschvály,

no nie som tvor príliš dobrý, dokonalý.

Prosím odpusť mi slabosti, prehrešky.

 

Chcela by som vám lepšoudcérou byť,

no neviem sa len tak pretvoriť.

Robím čo viem a snažím sa,

niekedy však na viac nemám

a trvá mi to všetko dlho.

 

Lenže dlho trvalo aj moje tiché trápenie,

preto je ťažká premena a zmierenie.

Nechcem len tak márniť čas.

Tak buďme vďační aspoň za to , čo máme a užime si aspoň kúsok vzájonú prítomnosť.

Človek nikdy nevie, či času  bude mať ešte dosť.

Modlime sa a verme a viacej sa smejme, stmelme.