Plamienok minulosti

Vnímam,
ako ten čas
plynie,
ako brodil som sa
spomienkami,
v osamelých večeroch
pri horiacej sviece,
dúmam,
kam sa podeli,
tie moje chvíle,
čo prežíval som
v časoch,
ešte to plnej
sile.

Horiaci plamienok
sviece,
už dávno vyhorel
už vôbec jej niet,
tak ako tie chvíle,
čo prežiť som smel,
navždy plamienok
spomienok dotlel.

Ako ten čas plynie,
uponáhlaný tejto doby,
tie krásne prežité chvíle,
vari zostali v zabudnutí?

Nie,len v mysle
tam kdesi v kúte,
zostali uchované
a pred dnešnou
dobou ukryté.

Čas už sa nevráti,
už nevedie cesta späť,
už nerozhorí sa
plamienok spomienok
mojích,
zavreli sa vráta
brány,
už tak krásnej
doby niet,
vidno len
v očiach mojích
smutných.