Zase jeseň

Gaštany sú jeseň v detskej dlani
a pod nohami šuštiace
ryšavé koruny stromov
zhodené ako majestátne parohy

už na jar však parky opäť
zájdu za kaderníkom
a nechajú sa nafarbiť na zeleno

aj keď nepočúvajú punk

...

Trčiace konáre naťahujú prsty za vetrom
aby naučil stromy tancovať lambádu
no vždy je to skôr synchronizované
plávanie chladnúcim vzduchom

akoby vmiešavali do modrej oblohy mračná
z ktorých kvapká na čelá
výklady
kapoty áut
snaha dopracovať sa pomaly k zime

ešte je však čas na sane
guľovačky
Mikuláša

ešte treba lesom
parkom a hájom zatlieskať
za prírodný semafór

zelená
oranžová
červená
sneh

a po zime opäť zvolávať život na štart

zatiaľ sme však iba pri gaštanoch

...

Za oknami starobincov
a prvých poschodí panelákov
pozorujú smutné oči
divadlo prírody

už toľko rokov a stále menej
a menej síl majú v tele

spomienky na mladosť sa vmiešavajú
antikorovou lyžičkou do horúceho čaju
no tak ako príroda zhadzuje plody a lístie
a poberá sa na zimný spánok
tak odchádzajú aj ľudia
s tvárou zvráštenou ako kôra gaštanu
pod ktorým deti zbierajú hnedé gulôčky
len tak pre radosť z objavu

každý rok pod tými istými stromami
pretože nemajú ľudskú pominuteľnosť

vydržia v živote stovky zím
zatiaľ čo ľudský život iba jednu

pamätaj na to
keď začne snežiť aj na tvoje starnutie

že to nie je samozrejmosť