Život nie je nočná košeľa

Nežiješ

na čakaní sa ti tvoria letokruhy
no nepočítaš ich

aj tak máš plné ruky prázdnoty

neuvedomuješ si srdce
ani vnútrolebečnú ozvenu
pretože myšlienky považuješ za vtieravé
ako úradné výzvy v obálkach
ktorým nikdy neurobíš cisársky rez

spoliehaš sa na Boha
aj keď nemá chemické zloženie
a letíš na ružovej
niekde tesne nad lakťami
zapichnutými do stola

nemáš prečo žiť
pretože neveríš
že si skutočný
už teraz