Láska v tvare hovna

Srdce skončilo nečakane
na invalidnom vozíku
a ďalšia príležitosť na lásku
nemá bezbariérový prístup

do izby vytekajú spomienky
ako mozog z rozmlátenej hlavy
a možno to bolí o niečo viac

žeravé myšlienky
že sa každé telo z nedávnej minulosti
zmenilo iba na obraz o niekom
kto už presadol na iný vlak

do vozňa plného hovien
ktoré z ľudí vyliezajú
keď treba predstierať pravdu

aj takto umierajú lásky
ktoré nikdy celkom neumrú

ostane hovno
vymodelované do tvaru srdca
a vždy sa nájde niekto
kto sa naňho ulakomí

nosí ho pri sebe ako talizman

verí v šťastie a osudovosť

teší sa zo života

netuší však
že všetky tie vyznania
uistenia
a slová lásky
vychádzajú z riti

preto srdcia maľujeme
ako zadok obrátený dohora

má to niečo do seba