Slzy padajú dole mojou tvárou
sú hebké a priesvitné ako čipka.
Moje meno prchá z tvojích úst, je morou,
ktorá sa mení a letí ústrety nových dní.
Keď sa modlím za svoj mier
viem, že sú tu mnohí,
ktorí z linky tvojich pier
vedia vytesať ten najkrajší úsmev.
Už v mnoho nedúfam,
no mám však zbytky nádeje.
Každý vraví, že “veď sa toho moc nedeje..”
no ja plačem a len ďalej úfam,
zúfam.