UŽ SNAŽÍM SA NEKÁZAŤ...

Po svojej linke kráča,

najlepšie je byť ranné vtáča,

najlepšie je jesť zdravo,

najlepšie je žiť hravo...

mám na to plné právo...

 

Linka predsudkov našlápnutá rýchlosťou slimáka...

najhoršie keď sa zamráká, či zmení sa vec dáka...

alebo keď uderí vyššia páka,

Linka Tebe známa navždy unesená

na krídlach sťahovavého vtáka

 

A Ty len čumíš, čo sa to prosím pekne deje?

vzrušujúce rána striedajú sa s nocami plnými beznádeje...

 

V nádychu novej rosy,

zisťuješ pomaly znova, opäť kto si..

Predstavy trhajú sa

jak mokrý papier...

Čumíš udivene, jak je možné,

že zviedol si sa do týchto hier...

FACKA pravdy hlási, je to inak , s tým sa zmier...

 

A ja chcem len vnútorný mier...

obmedzené predsudky vytvorili svet

plny dier...

 

vitaj na mojej koľaji,

som niekto,

kto sa s osobným moc netají...

 

som len niekto , kto žije najlepšie, ako aktuálne vie,

už neočakávam nič, ani bezvetrie...

 

a mrzí ma každý okamih,

kedy som pýchou rozhodla,

a učiť sa od Teba pohŕdla...

 

odmietla, urazila, ponížila,

nedala ani možnosť k slovu,

valila si len svoje pravdy,

akože vraj viem , nejakú vec novú ...

 

A Ty už si možno v tomto dávno ďalej...

Tak mi čistej vody nalej

najlepšie na hlavu,

ja pokúsim sa o nápravu...

chcem posunúť tú miestami slušnú kravu do

nehodnotiaceho stavu...

 

Ďakujem za každú novú možnosť...