Pan Jozef

Dávam vždy, keď dá sa mi,

i keď život mi nohy neraz podlomí,

až som si ich z náreku

 zlámal ja debil sám,

priznávam ja reku,

podľahol som obavám…

kým sa stávam…

Boh mi však dal šance päsť…

teraz by som mal pozemským očiscom

prejsť.

Otvorene priznávam, že história moja je pestrá,

ale nikdy nevzdal som sa morálneho

a srdečného gesta…

I keď nechcel som , pokračuje moja cesta,

a dostala ma až do tohto veľkomesta.

Na Vltavskej často prosím o almužnu,

 neprehliadneš moju tvár vážnu…

Za ňou však veľké srdce je,

ktoré taktiež pookraje,

keď može tvoriť…

cez diela vlastné

motivácia

chmúry zhasne…

čo ešte možem so svojími

rukami skúsenosti

stvoriť…?

chcem sa s Tebou o toto podeliť.

A budem moc rád, ak mi prispeješ…

musím za niečo jesť a bývať vieš?

kým sa mi do ksichtu zasmeješ,

že mám pracovať ,

vedz , že mám odrobené pravdepodobne

viac než Ty...

..................................................

ak chcete podporit  pana Jozefa, tak da sa na tomto odkaze : https://www.donio.cz/pomocjosefovi

...................................................