Čo toleruješ, to nevieš zmeniť!

Stretol som anjela, kríval trochu,
na kopci za mestom, mal mať sochu.
Kým, však on doletel na tú plochu,
cvičia tam brancov a strelbu z Glochu.
Viera v anjelov, už je tam v prachu,
ide, kďe ľudia modlia sa v strachu.
Lepšie na frontu, či tým do lochu?
Teplých už strieľajú, myslím v duchu.

Aj čerta som stretol, k nemilosti.
Vraj vytvárame neférovosti?
Uletieť zemskej príťažlivosti?
Na Mesiac, na Mars, jemu ku zlosti?
Na Zemi už pekla je hojnosti,
veď on up-datene svoje schopnosti.
Pch, first class na Mars, on má možnosti.
Ujdete svojej prirodzenosti?

Stretol som starého komunistu,
poctivo verného ateistu.
Neverí náboženskému drístu,
osnovy stranícke číta z listu.
Trasiete rukou kapitalistu!
Ste otroci Brusel-teroristu!
Veď ste, len príchuťou v NATO sústu!
Na naše osnovy pevnú bustu.

Potom mladého seminaristu,
čo ešte nezažil komunistu.
Cestu, že on už má jasnú, istú,
ticho sa modliť, žiť život v Kristu.
Kázať chce, budovať optimistu.
Vieru a nádej pre pesimistu.
Nastaví lýce aj pre sadistu,
Toufara má za idealistu.

Nie pred tmou utekať, tvrdo sa biť,
veď, lampa musí na stole svietiť!
Čo toleruješ, to nevieš zmeniť!
Nenechajme náš svet zlotou hniť!
Slobodu, lásku a česť obrániť,
božie stvorenie poďme zachrániť.
Ak príde deň a čas, zlo zahubiť,
musíš mi Bože môj hriech odpustiť.