Vánok jarný

Slzy, čo v búrke Ti umyje dážď,
slzy, čo tvária sa, že sú len zášť,
dary, čo myslel si, že len tak dáš,
kúpiš si niekoho, čo z toho máš?

Veď chcel si len dať, povedali nie.
Dary dávať nie je hanobenie.
Nechcel si si kúpiť vykúpenie.
Chcel si len darovať, veď to sa smie.

Otvorme srdcia skutkom dobrým,
príjmime Lásku, to pochopím.
Skúsme Ju prijať, jak jeden tím,
k ľudskosti pridať sa, rád pretrpím.

Veď presne toto nás oddeľuje,
na vrchol stvorenia pomyselne,
vlk dá len mladým a nie, že nie
ja dám rád cudziemu ponížene.

Poďme sa naučiť dať a nie brať,
poďme si život s láskou užívať,
keď stratíš otca, tak budem ti mať.
Pýtam sa Bože, tak koľko mám dať?

Slzy, čo vysušil vánok jarný,
tvárime sa tak odhodlaní,
slovo, čo tvári sa nepoddajným,
jak dlho budeme stáť si za ním.