Cvrčky

Prvý tu, druhý tam,
nablízku, v diali,
bez rozumu — čvrlikali,
ja tých cvrčkov, neznášam!

Pre ich hru zaspať neviem,
zastavil som dych
a na chvíľku — vzdych.
Ako povie, že ťa milujem!

Piesní je mnoho, slov málo!
Tvár skryjem v zahanbenú dlaň
slová o láske — siedmich rán
Niečo sa polámalo?

Tichá serenáda prebuď
všetky nežné kvety,
keď priadol som o láske vety,
sme v stave na seba zabudnúť.

Čistej krásy chcel som viac,
tak myslel som na tichú noc,
 prianí mám moc a moc,
z lásky už len plač.

Aj keby mi bila celá hruď,
uštvaný nájdem mier
šklbe mi brká pávích pier,
tichý, nemý sĺz prúd.

Cit, ten čistý, krásny pravý
stratil som a bol som ako myš,
ktorá hľadá skrýš,
čo honí jastrab dravý.