Človek a strom

Rok čo rok vo svojej múdrosti
rastú stromy.
Čo rok to letokruh,
čo rok - to človek.

Zaiskrilo nebo,
šľahlo mi pri uchu
reťaz ohnivých bleskov
našli strom odsúdený.

Na chrbte si nesiem
osud ohňom
napísaný: Prach si
a na prach sa obrátiš.

Nesiahaj teda na prach
siahaš na ľudí.
Treba ich prijať,
prišli medzi svojich.