Premýšľam, nič nevravím, píšem verše
nespím, bdiem, prosím čoraz úpornejšie,
aby deti malé, veľké, dozreté
nepoznali bolesť, strach na svete.
Premýšľam o ceste, je dobrá, či zlá
a neviem, ako by mi pomohla
na svete krátky pobyt
radosťou a dobrom zdobiť.
Premýšľam, ako spievať uspávanku
v nočnom hrmení, pod hrozbami tanku.
Do veršov si budem slzy svoje máčať
pomáhajže, Bože, životom ďalej kráčať.