Už viem

Ruža

Už viem, že máš ma rada,
že som tvojím snom
už nemusím stať pod oblokom,
keď tichý dáždik padá.

Pri tebe som slabý i mocný
pri pohľade, čo sa skvel
i mesiac onemel,
keď ťa bozkáva motýľ nočný.

Na prsia príboj dotykov vinul som
pohár plný radovánok,
ako jemný tichý vánok
našiel som cieľ, v srdci odkrytom.

Pre vlastnú potechu, cudzí chlad
pre tých, čo prosia všade,
pre tých, čo hynú v hlade
robím lásky sklad.

I tebe podám kvety vnadné,
ktorý z láskou ruky vily
z krásneho kvetu v tej chvíli
už ani lupeň neodpadne.