Hudba znie a
víno tekutej lásky
dodáva posledným
mohykánom silu
stúpať hore k noci
na Montmartri
gitara niekde
v úzkej uličke
znie ako výkrik
srdca v plameňoch
mesto spí, keď sme
na svojom vrchole.
V baroch a na uliciach
svietia plynové svetlá
básnici skladajú
svoje verše k nohám noci
víno ako Seina prúdi
a my sa v jeho toku
nechávame unášať.
Hudba nás vedie
na tejto ceste
bez konca
láska kvitne
ako v Luxemburskej záhrade
pupene ruže
skláňame k sebe hlavy
šepkáme si je t’aime
a tie ďalšie slová
čo ráno
už nebudú pravda.