Aký som

Aký som

Jeden dotyk žiarovku zapína
druhý zhasína,
niekto vracia sa, iný túži prísť,
niekto píše list
zo snov berie myšlienky
zalieva lásky korienky.

Vyberám slová chvál
ozvene nádherných katedrál.
K hriechu i k modlitbe, nemôžem za to,
že vzniká báseň táto.
Silou odvahy nehou súcitu,
keď zrazu papier zhorí tu.

Skončí pokrčený v hrsti
darmo počítam prsty
s udiveným pohľadom
zlaté zrnká v ňom
skvosty ukryté
v modrom blankyte.

Život to je umenie,
chce to veľké porozumenie,
ako rozkvitnutý strom,
chvíľami farby menil som
krúžil som, krúžil pomaly
smutné listy dolu padali.