Anjel môj

Anjel môj

Anjel môj kdesi hore sedí
občas preletí popri tebe
píše písmenká tajnej abecedy
omrvinky ukryté v chlebe.

Možno v srdci dačo ozve sa
až zatriasol sa nehou hlas
nôž zarezany do mäsa
pre teba, pre teba jediný raz.

Ako zvonček do soboty,
ako pulzujúca v žilách rieka
primáš clivo donôti
a noc si šaty zvlieka.

Občas sa pýtam: Ako ísť ďalej?
Kričí prázdna ozvena:
Chlapče, vínka si nalej
nohy ako z kameňa.

Tak tu ležím s hlavou podpretou
a život dá sa do rehotu
láska, stred všetkých svetov
gniavi moju samotu.

Dvojsečne plamenný z ocele
ráno mocne pretne
ešte nejdem z postele
ležím v bielej tme.