Premoknutý deň
Zubatým slnkom napitý vodou,
ako špongia dvíham hlavu
k nekonečným diaľavám.
Zacnelo sa mi po tebe drahá!
Do izby vošiel som prvý
cítim sladkú vôňu domova.
Od chvíle ako som odomkol dvere
na teba myslím milovaná.
-- a ráno
budík zvoní na poplach
rukou ho pohladím zotriem z neho prach,
že sa mi vstávať nechce druhá vec
noc ma opúšťa ako verný spojenec
ešte chvíľku premýšľam nad horúcou kávou
a čas ma poženie do lopoty cestou stálou.