V tichom šere
srdce plné smútku tlie
viem, že láska
nám pravé šťastie
ukryla za slovami z dýk
za pravdu sa vždy
bijem ako býk
no v láske by nemali
byť ľudia sebe sokmi.
Mlčanlivé slzy
dopadajú na zem
z nás ostala len
horkosladká spomienka
ako na veľmi vzdialený sen.
Tie chlácholivé momenty
v hĺbke tvojej náruče
teraz sú preč
zostalo len prázdno
a prázdne slová
sú v tichu noci
ostré.
No v srdci môjho smútku
kríži sa stále tá láska
aj keď teraz ťa nemám
tvoja prítomnosť vo mne
jasne a zvonivo kričí.
Teraz tu nie si
a ja v prítmi tvojej absencie
stále snívam o nás dvoch
musí byť láska a smútok
vždy neoddeliteľný pár?
Je to podmienka,
že jedno bez druhého
nemôžeš mať?
Smútim si a milujem
a naša láska zostane svetlom noci
a jasným tieňom dňa.