Vlny života

Vlny života smutné i veselé
cez mosty, cesty, tunele,
chce to občas silné kolená...
Slza v oku zložená.

Slnko zapadá - horí,
na nádvorí,
mesiac padne do jazera
človek chodí okolo a pozerá.

Občas plného železobetónu
vzdáva životu poklonu,
občas sme ako teľce,
život robí s nami kotrmelce!

Každá duša má inú poviedku
pre silu svojho majetku
vieme chodiť kolenačky
zúbky, zbrane divej mačky.

Ťažkou nohou chodíme po svete
pošliapeme kvety v rozkvete
vpred nás vysnené ciele ženú,
máme v sebe babylonskú vežu.