Vzory

Večer, tam na západe
posledný lúč slnka stretám,
ospalou rukou hviezdne kvety sadím
polievam vedrom deravým.

Mesiac je studený a prísny
zahrmelo kdesi, blyslo sa
oblohu rozčeslo svetlo
už spí mesto a ty v ňom.

Dávaš nový zmysel veciam
čosi sa vo mne rozletí
ako dvere v prievane
do slnečných záhrad

nad ránom tmu rozlomím
nastáva prostý ľudský deň
zavše sa mi vtedy prísny
obyčajný ľudský sen.