Kráčam po zasnežených cestičkách
a všetky ľadové kvety,
v bohato zdobenom šate
kvitnú na bielo.
Kráčam po upravených cestičkách
a pod ťažkým krokom,
ostáva mäkkosť stôp,
uprostred bielej hory.
Prudký oheň túžby stále narastá
rozdúchaná iskra, stáva sa plameňom.
Večerná lampa, hviezdnou nocou,
hlboký spánok, krásnym snom.
Budem blúdiť
brehmi osudu
uprostred bielej hory
a poznám, čo všetko zmôže láska.