Možno sa ešte stretneme

Váza rozbitá,
urna pre kvety
a ty sa ocitáš
na odvrátenej strane ticha.

Prekročím bránu
hľadám
tieň slnovratu
a dávny hlas:

"Možno sa ešte stretneme..."

Smrtihlav okrídlený
potichučky
kopem hrob
pre ružu.

Obetným tancom
rituálne stúpa
nad domy a hviezdy,
iba pád, obrad slnovratu.

Možno si všimneš niečo
počuť rinčanie reťazí
ostal iba jeden vlas
zapletený medzi prsty...

Sadím nové kvety pred domom,
od ktorého nemám kľúč
kým vyjde slnka lúč
a tŕne vo svetle spoznané.