Víla

Pomaly nahlodávam

každý kúsok tvojej 

čistej, nevinnej duše

slová sú ako

ostré šípy z kuše

počúvam ako srdce

ti tlčie.

Sladšie ako med

no predsa miestami

kyslé, nahorklé

prúdim tebou

ako jed

pomaly ťa

opantávam 

som taká

odhodím masku

a stojím už len

úplne nahá

poď sem bližšie

a počúvajme spolu

lži nežných rán.

Pomaly sypem

soľ do tvojej rany

to sa raz zahojí

a pôjdeš ďalej,

no už nikdy nezabudneš

aké to bolo 

mať hlavu v mojom lone

a počuť škripot ticha

budem tam stále

ako nočná mora

ako víla.