Krik ticha

Noc je tak trochu deravá,
keď luna je ospalá
šialenstvo prázdnych nocí
zvládam bez pomoci.

Hoci sa mi nič nezdá
občas padne hviezda
skúmam tie miesta
žmurkajúceho mesta.

I šiel som nocou blúdiť
mier v dušu ľahšie vlúdiť
márna bola moja sila
túžba si ma aj tak podmanila.

Ľúbim, ľúbim iba teba
hviezda, páda z neba
dáva sa so mnou na púť
uvrhla mi srdce do pút.

Teraz s túžbou kráčame vedno
necítime v mori dno
tiež sa tak topím v hlbočine
kým srdce stále hynie.

Ach, strážny anjel môj
kam zaviedol ma mesačný roj
zamotaný, ako muška v pavučine
na teba myslím na nič iné.