Mrazivá

Mráz mi maľuje

líca všetkými 

odtieňmi červenej

stojím na hlavnej

stretávali sme sa 

tam vždy na obed

veľa vecí naraz

stalo sa toho moc

v krátkom čase

prosím, poď mi

na pomoc

...

nevládzem,

je to šok

zlomiť si srdce

o čriepok z

tvojej obľúbenej

šálky, ktorú som

rozbila sama

kráčam ďalej

aj keď nemám dych

kričím prázdnym hlasom

do povetria

o hrubé konáre

sa tvoje meno odráža

s takou ľahkosťou,

je voľné

a

mňa okovy sťahujú 

hlboko do priepasti

vlastnej bezmocnosti.