Ráno hrá svoju melódiu
ďalšie minúty, ako uzol rozpletám
bez pomoci, to dám
všetky bunky vo mne žijú.
Slnko nakúka oblokom
rytmus nežne ospalý
priatelia, koľký mi ešte zostali,
menej ako pred rokom.
Vo zvonoch srdce bije
keď som teraz kus od hrobu,
v srdci cítim ťažobu,
umieračik - čí je!
Odišiel známy, či neznámy
bijú smutné zvony
postava skrytá za záclony
ruku podá mi.