Poď,
zoberiem ťa
na prechádzku
popri rieke
prejdeme celú
flóru môjho mesta
všade vedie
nejaká kľukatá cesta,
ale to nám nevadí,
nad hladinou letí
ladným letom vážka
mňa však ťahá
gravitácia a tvoja
láska, je tak ľahká
tadiaľto často kráčam
s mojím verným psom
a zvedavo hľadím na to,
čo je niekde ďaleko
za obzorom.
Poď, pôjdeme ďalej
tam je agátová alej
jej vôňa sa mi tlačí
každú jar cez čipkovanú
záclonu do okna
vonia mi tak duchna
vankúš aj ta blúzka,
čo som mala, keď sme
boli spolu vtedy v kine
pôjdeme však ešte trochu
ďalej, tam, kde je most,
ktorý ťa dovedie k miestu
zvanému nádej,
prekročíme ho spolu
len sa neboj,
poď, vrátime sa domov
posledným autobusom.
Hmm ...citam tu Tvoje texty a hoci sa za odbornika a vobec, ani za citatela poezie nepovazujem, mam dojem, ze tie texty su velmi dobre. Tento urcite. Mas nejaku odozvu z nejakych vydavatestiev ? Od nejakych odborne zdatnych recenzentov ? Lebo tu je to sice povzbudive ale nevies od koho. Myslim ze aj u odbornikov dostanes pozitivne hodnotenie.
06.12.2023 09:11:10 | P.Balam
Ďakujem za milé slová, vyhrala som s básničkami nejaké súťaže, avšak nič od vydavatelstiev
08.12.2023 21:47:23 | Pettie
Moc krásná - láskyplná, ale zároveň je tam teoreticky možné, že jste ten most naděje nepřekročili ;) Ale pokud áno - je to sladká romantikuš :) Ovšem pokud nie, tak je to láskobolná, však přesto stále - romantikuš :)
Velmi se mi líbí Tvá báseň, milá Pettie :)
Měj se kouzelně :)*
22.11.2023 02:36:11 | Ondra