Reťaz

Reťaz

Viazala nás z tichých slov
srdce chytá mráz
kým zo srdca ostal kov
my zaťali sme cez reťaz.

Stará reťaz z ocele
je to také čudné,
hľadám ťa, chodím po cele
nenapijem sa zo suchej studne.

Sny, ľúbosť ešte majú,
z prídelov láska nevyžije
v ohni dní verše plápolajú
mŕtve chvíľky poézie.

Srdce moje rozpadne sa
vytrhnite ho, veď nemá pána
je to len kus mäsa
mŕtveho Donchuana.

Držíš ho v ruke
kým sa nestratí
bodáš, kôli muke
či sa ti to oplatí

hádžem ho zas sem a tam
stratí sa v dákej priehlbine snáď
podľahnem celkom jeho hrám
nepocítim lásky slad.

Ach mladé, časy zašlé,
hľadáme neprestajne
rudé zory, hviezdy zhaslé,
spomínam na mladosť tajne.

Ako tĺklo predtým srdce vrelo,
ako búrila sa krv z ciev,
prečo teraz onemelo,
prečo nepočujem jeho spev.

Chcem sa vrátiť ešte
na chvíľu krátko len,
otočiť sa na polceste
vravieť, že ťa milujem.

V nehe odkryť čáry,
pri pohladení bielych líc,
pri dotykoch po tvári
skryť pár čiernych mihalníc.