Nespratník

                      NESPRATNÍK

 Rozpoviem vám príbeh dávny, 

 keď nespratník sa narodil, 

 stal sa z neho vtipkár slávny, 

 keď rok s chorobou maródil.

 V ranom detstve neplechu 

 neustále vystrájal, 

 ráno nie vstať z pelechu, 

 otec sa vždy zastrájal.

 Že syna z domu vyženie, 

 nech si ide dakde preč, 

 márne všetko snaženie, 

 nebola s ním žiadna reč.

 Vyučil sa za murára, 

 no zrútil sa hneď prvý dom, 

 potom skúsil za cukrára, 

 prekážal mu častý zhon.

 Predával aj v obchode, 

 ukradli mu podbradník, 

 či strážnika vo vchode, 

 bezútešný nespratník.

 Pracoval aj od stola, 

 prijala ho istá banka, 

 zasadla však aj smola, 

 narátali veľa manka.

 Skúšal rôzne pokusy, 

 túžil zistiť čo ho baví, 

 aj do sveta na skusy, 

 no na prácu sa cítil ľavý.

 Čohokoľvek sa len chopil, 

 aj tak to vždy pokazil, 

 zo smútku sa neraz opil, 

 až si pečeň nakazil.

 Rok s chorobou bojoval, 

 vodky sa viac nedotkol, 

 skutky zašlé ľutoval, 

 že sa vtedy tak potkol.

 Založil si známu firmu, 

 obchoduje s humorom, 

 zbalil k sebe slečnu Irmu, 

 bývajú až za morom.

 Darí sa mu viac než dobre, 

 nespyšnel však z úspechu, 

 po uliciach už nežobre, 

 zarába dnes na smiechu.

 Vraví sa, že smiech je liek, 

 vtip korením života, 

 mrhať časom robiť priek, 

 nezmyselná robota.