Hrob bez mena

Hrob bez mena

V srdci horí vatra čiasi
láska, zvyšný zdrap
ktosi oheň slzou hasí
Atlantída mizne z máp.

Zem spálená, svet zaplače tu
hladomor z Božej potravy
čiernu zástavu nesiem svetu
básnik kľakol, padol do trávy.

Zdvihol ruku mäkkú
rovno do srdca prenikol
šelma chytila ho okolo drieku
neplakal, neskríkol.

Dymí sa z hraníc do noci
ostal popol na oltári
opilí na smrť otroci
zlomenú pieseň skryjú v tvári.

Na rukách reťaz, zle je
v cele väzeň stená
modlí sa, krv sa leje
pod hradbou hrob bez mena.