Na Silvestra

Na Silvestra

V posledný deň v roku
človek zo spomienok stavia chrám
dnes by nemal byť nik sám
slza mihne sa v oku.

Tam vonku vietor dúcha
hodiny sa krútia
dni sa rútia, ach, rútia
moja duša je hluchá.

Bez snehu oblaky
skúmam šíre neba more
nájsť neviem Božie zore,
pane kam opieraš zraky!

Vzdušný koráb biele lano ťahá
šiel som tichým ránom,
ako dieťa za šarkanom
uletel mi márna snaha.

Predo mnou život celý
spievaj, vetrík o láske
spievaj o kráske
prines mi cit vrelý.

Nádej moja vrúca
spomeň si, že som mníchom,
nad kalichom v šere tichom
štyri steny rúca.

Padá spomienok mojich chrám
v poslednej hodine roku
slza mihne sa v oku
ostal som tu sám.