Mesiac sedí vysoko
na indigovej oblohe
tri steny môjho detstva
dvor je zrazu stiesnený
neviem sa ťa vzdať
si omamnejší ako
nektár sladkých plodov
brodím sa prudkým prúdom
idem proti nemu
narážam na neviditeľnú stenu
stále som na dvore
počítam spomienky
sú na brehu rozsypané
ako drevené gorále
život je rieka
a ja v ňom
plavám proti prúdu .
Nerad se člověk vzdává některých částí své minulosti... plave vzpomínkami a je mu z toho všelijak...chvíli krásně, chvíli úplně do ouvej...
30.12.2023 01:07:03 | cappuccinogirl