Koniec dňa

Koniec dňa

Oči moje znavené,
hasnú tmami,
bielka dokrvavené,
ako zore nad horami.

Padajú meteory
mĺkve vtáctvo,suché trávy
popoľ ľahne na hory
roztrhnú sa závory.

V ústach mám stesk
čierna zem, voda mútna
do perín šľahne blesk,
keď si pri mne smutná.

Hviezdy stále stoja
pohľadom kvavým,
anjel nám do boja
máva mečom boľavým.

Kosti praskajú spod kolesa
do tváre čerta pľuvanec
peklo výska, plesá
pripravené na tanec.

Škrípu pekla brány
padáme za pochodu
život podupaný
oplakal chvíľu zrodu.

Aj tak nik nepočuje ťa,
kde mám kráčať
míľniky nezasvietia
nestihnem odlet vtáčat.

Hľadať strechu, skryť sa niekam
hladný zima mi je
pritúlim ústa k chladným riekam,
z ktorých i oblak pije.