Had

Had

Temná izba, temný kút, ach,
máta ma drží v putách.
Nad horou sa zmráka
vstávaj, had, hlavu vztýč
v diali havran kráka
volám: kde si, ránhojič!

Vidím hada, ako sa vkráda
k nohám slizko padá
páli žravý jedu chtíč
z papule strekne
trasie sa, ako tyč
bledne, nič nepreriekne.

Vysilený spí v listí,
v nenávisti
jeho výzor mrazí studí
pokrútený v krutom kruhu
snáď má zlosť na ľudí
snáď, pán má zlého sluhu.

Syč si had, syč
plazíš sa, iné nič.
Had rozzúrený
zmárni ma prudkým jedom
spopod temnej skalnej steny
nebojím sa, vravím predom.

Vlieval jed do rany
prekazil všetky plány
iným pánom dlh svoj splácam
všetko dobré, skántri, znič
strácam sa, vykrvácam
utrácal som život, iné nič.