Kronika

Máme moc tvoriť zázraky

tak prečo tvoríme vojny,

máme moc dať pozor

aby nevznikli požiare

tak prečo pálime zem,

povedz, tak povedz človek

keď chceme slobodne vzlietnuť

nemôžme zväzovať krídla

keď chceme to dobre vidieť

musíme otvoriť oči

a nazrieť aj cez vlastnú omylnosť

je to len pár slov

ale aj tých je niekedy,

niekedy dosť,

keď chceme počuť

a chápať

stačí zostať ticho

a počúvať

niekedy ticho lieči

túžil som po láske

ale už viem kde si,

vo mne

potreboval som začať

milovať seba

aby ma mohol

milovať niekto druhý

dnes chápem veci,

ktoré som nechápal

ale aj tak sa cítim hlúpy

nie som hoden dávať rady

iným než sám sebe

preto je táto kronika

venovaná mne

aby som nezabudol

o čom život je...

Preto ďakujem

z celého srdca

a najúprimnejšie

ako dokážem

každému jednému

z vás

ste neuveriteľní

a ja mám šťastie,

že moje nebásne

niekto prečíta

kvôli vám cítim

že to čo robím

zmysel má

táto kronika

je svetlo

ktoré vyliečilo tmu

aj bez rýmu...