Na brehoch pustých vôd

Na brehoch pustých vôd

Kedysi noc mala si ma rada
chladná si, ako klíma
všetko na mňa padá
prosím, pod kabát skry ma.

Tvoj chlad po mne šplhá
o hlavu hlaveň pritíska
doba zlá, noc dlhá
zabudnutá bez priezviska.

Blesk roztrhol tmy plášť
víchor večerný
spustil sa dážď
dážď čierny.

Toto sú moje nočné pochody
jasot už nezneje
som ryba bez vody
pieseň lásky kdeže je.

Rozdal som všetky sny
čo viezol sníček na lodi
ostal výkrik bolestný,
v ktorom sa deň narodí.

Kométy nadarmo padali
prianie sa odkloní
veštice zle mi hádali
sú iba konáre nahých jabloní.

Som ako v púšti beduín
nie je oáza, nie je palma
mesto ruín
môj osud nepoznal ma.