Hrivny alebo sláva

Na vrchol si sadám,
teplo vlní vzduch.
Do diaľ pozerám,
vedie ma moj duch.
Zmyslom prepdám,
farby, vôňe, sluch.
Zvládol som to sám
a uzavrel sa kruh?

Skúšam hovoriť k Bohu,
s očami na oblohu,
myslím si, že som vinný,
my ľudia nie sme iní.
Vzpomienky mám v batohu,
tak, jak na každom rohu.
Snílek, čo chcel byť vplyvný,
do kníh chcel a má hrivny.