Prstom po chrbte prebehnem
zľahka
namaľujem Nový svet
a pritom zborím bariéry,
oddeľujúce naše planéty.
V prvopočiatku nového sveta
nič sa nedeje,
iba tráva sa vo vetru zachveje.
Cítiš ako sa nečujne vlní?
Bystrinky tečú po bralách,
krajina k životu sa prebrala,
bdelé snenie sa zazelenie.
Počuješ v diaľke pereje?
Vtáčence strapaté na konároch
mlčky spievajú serenády,
iba my vieme,
kam počas pravého poludnia
zmizli naše tiene.
Na priehľadom plátne
to naše zmysly všetko stvorili,
krivky tela nečujným hlukom sfarbili.