Milý môj,
prestaň sa rmútiť kvôli svetu,
zobleč si tričko, ľahni si,
ja...
nakreslím ti na chrbát novú planétu.
Cítiš, ako sa tvorí ďalší svet?
Tu skalnaté bralá, tam vodopád,
šíre moria, hlboké vody a...
pozri, ľudkovia malí.
Kde sa tu vzali?
Snáď pár neposlušných kvapiek
padlo na priehľadné plátno
a oni hneď vzápätí uzreli svet.
Už stavajú si domy, ploty a most...
ale nie...
most spadol, hneď sa do opravy dali,
akíže sú činorodí, tí ľudkovia malí.
Ale čo to?
Práve nastal hladomor
Prečo nenakreslíš im viac chleba?
Snažím sa, príliš sa množili,
nestíham nakresliť všetko čo treba.
Vnímaš to?
Ľúbia sa a trápia tie malé stvory,
snažia sa prísť na to, kto ich stvoril.
Pokrok hýbe novým svetom,
stavajú nemocnice, mrakodrapy,
vedecké centrá a kozmické lode.
Dosť... to stačí...niečo tu prská
iskrí
oni dostali sa sem
Snáď im nestačila vytvorená Zem?
Prevrátim stránku v pomyselnej knihe,
začnem odznovu,
nakreslím slnko a oblohu,
na ktorej sú nezbední šantiaci vtáci...
ale nie...
Kde sa tu vzali?
Ohniví draci...